Štvrtou balkánskou krajinou bolo Grécko, nechceli sme ho ale obchádzať celé, strihli sme si to len cez severnú časť. Človek by po Albánsku očakával nejaký kultúrny šok (zas tie stereotypy...), ale napríklad už prvá návšteva pumpárenských wéciek za hranicami nás presvedčila, že hajzlíky majú predsalen albánci vymyslené lepšie :D
Prvou zastávkou boli kláštory Meteora, ktoré som si doslova vydupala, no a keď sme k nim po sto rokoch konečne dorazili, fakt to stálo za to!! (obaja účastníci tripu nezávisle od seba potvrdili, že to bol jeden z naj zážitkov)
Uprostred ničoho zrazu rašia do obrovskej výšky balvany čudesných tvarov a na nich sú postavené kláštory, v ktorých skutočne žijú mnísi. Neviem, či som niekedy v živote bola na upokojujúcejšom mieste, ale nejdem tu písať uvedomelé drísty, veď sa tam choďte pozrieť a pocítite sami :)
Aj napriek čarovnému duchu miesta je však Meteora komerčná a turisticky obľúbená, najviac ma dostala babička v stánku, ktorá sa dokázala zákazníkom prihovoriť v akomkoľvek jazyku. Na jej otázku "vérárjufrom" sme sa priznali k Slovensku, na čo ona spustila: "áá, Czechoslovakia, máme tady katalóg i v češtine!" A máme podozrenie, že ovláda len túto jednu vetu...
Z Meteory sme sa vybrali do druhého najväčšieho gréckeho mesta, do Solúnu (môžete ho poznať aj ako Thessaloniki), kde sme sa cez kaučsurf ocitili v byte v centre mesta, vyfasli sme vlastnú parádnu izbu, pohosteníčko miestnymi dobrotami od našej hostiteľky (niet nad kávu o 10 večer) a ako bonus s nami býval super pes, ktorý s nami aj spával!
Popravde, v samotnom meste nemáte veľmi čo vidieť, je tu promenáda a pár trhov, a ešte veľa barov, z ktorých vás napríklad vyhodia, ak si okrem piva nechcete objednať nič iné (true story bro). Navyknutí na albánsku pohostinnosť, sme sa zrazu cítili nejako nevítane.
Naplánovali sme si výlet na akúsi starú pevnosť nad mestom, kde sa ukryjeme pred krutým svetom :D a nabalení teplým pivom sme sa vydali na túričku po zašitých uličkách v kopcoch. Keď sme ani po niekoľkých hodinách nenašli ani len zmienku o pevnosti, dali sme si pivo aspoň na lavičke v areáli detského dopravného ihriska. Grécke deti sa okolo nás učili bicyklovať a my sme ich povzbudzovali.
Plán vykvasiť sa aspoň niekde na pláži tiež stroskotal, vybrali sme sa na Peraiu, kúsok od Solúnu, no všadeprítomný bordel a psie hovienka nás trošku odradili, zakotvili sme len v mísnom Joy bare. Ale iba na kávu! (nudaa)
Tri dni sú šialene málo na spoznanie nejakého mesta, nedajbože krajiny, avšak my sme sa tu fakt necítili dobre a dostávali sme čudesné znamenia, ktoré pri ceste domov vyvrcholili tým, že ma pred gréckym Lidlom chceli zbiť miestne deti kvôli cukríkom :D
Nuž tak adios a smer Macedónsko!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára