Balcan roadtrip: Albánsko

Z Budvy to už je do Albánska len na skok. Čím viac sa blížime k hraniciam, tým viac je cítiť albánsku atmošku a my sa nevieme dočkať krajiny, od ktorej nás zas raz všetci odhovárali, ehehe.

Balcan roadtrip: ČIERNA HORA

Z Bosny sme v neskutočnej horúčave vyrazili smer Čierna hora, kde nás pôvodne mala čakať len jedna zastávka, no vďaka našim novým spolucestujúcim, ktoré mali namierené do Kotora, sme si spravili zastávku aj tu. Dominantou tohto mesta je centrum, ktoré je ukryté v starobylých hradbách a keď tu vojdete, cítite sa ako v inom svete.

Poď, Podhradie

Spojili sme príjemné s užitočným a vydali sa na výlet za kapitulou, prítulnou mačkou a pokusmi o dvojitú expozíciu. 

Škoda, že sa tak rýchlo stmieva ...

Balcan roadtrip: BOSNA A HERCEGOVINA

Už dlhšie nás lákali balkánske krajiny, a tak sme prvého septembra sadli do auta a vydali sa smer juh. So zastávkami sme prešli 6 krajín, samozrejme s analódžom na krku. Okrem kvadriliardy fotiek sa však chcem podeliť aj o zážitky, a preto tentoraz nebudem stručná.

Kysnem v Kysaku

V Kysaku som strávila za celý život viac času, než by som si priala. Tento uzlík, ktorý spája tretie najväčšie  mesto Slovenska so zvyškom sveta, už beriem nejak automaticky a vždy sa len schúlim do rohu staničnej čakárne, kde vyčkávam na prípoj.

Minule ma však s foťákom na krku prepadla zvedavosť, a tak som prekročila pomyselnú hranicu, za ktorú väčšina prestupujúcich ľudí nikdy neprekročí. 

Ale nečakajte nič spešl :D

Zahurawood

Jeseň je super a aj Spišské Vlachy sú super! Opäť som sa východniarskopotulkovala a objavila toto čarovné miesto, obkolesené lesom, v ktorom sa dokonca ukrýva prastarý židovský cintorín. Viac takýchto výletov!

Šercom východniari

To bolo ešte dávno na jar, keď sme sa po ťažkom piatku v sobotu ráno škriabali na Šarišský hrad, kde je mimochodom kráásne, takže kto tam ešte nebol, šup šup!

Ako bonus, v dzedzinke pod hradom (Veľký Šariš) majú v mísnej krčme zaujímavú raritu - dobré pivo za lacný peniaz!

PS: Hej, vyťahujem stariny, lebo sa už neviem dočkať fotiek z letného roudtripu! Hádam čoskoro ;)

Trutnoff ´15

A tohtoročnú festivalovú ságu uzatvára Trutnoff open air aneb český Woodstock! Každý hovorí, že tento festival má špecifickú čarovnú atmošku, a ty kokos, fakt.

Pochodila som už zopár fesťákov, no nikde som sa necítila tak super, ako tu - upodozrievam z toho najmä prostredie, pretože celý festival sa koná v amfiku a všade je toľko stromov a zelene, že sa cítite ako v lese! Festival v lese? Vau!

Lajnap skvelý, jedlo úžasné, pivo české - no čo dodať, chcem ísť aj o rok :)

Sematary

V útrobách prešovských lesov môžete nájsť kadečo, napríklad aj starý židovský cintorín. A aj strapatú rozmazanú strigu.

Neskromne som sa zahrala na modelku, no skromne priznávam šikovného autora fotiek, ktorý je ešte väčší analógový psychopat, ako ja!

Mláďatká

Prišla k nám vzácna jedenapolročná anglická návšteva a na to sa musel dobehnúť pozrieť aj kocúr od susedov. Je celom náročné zachytiť na analóg v pohybe tieto ľudské a zvieracie mláďatká, ale keďže slnko nám vtedy prialo (kde sú tie časy, keď ešte o deviatej bolo svetlo, fňuk!), dáke rozkošnosti sa vydarili :)

Čo je malé, to je milé. A pri mačiatkach to platí štvornásobne!

Šútovo

Nech mi je nadosmrti hanbou, že toto miesto mám celý život takmer za rohom, a prvýkrát som ho navštívila až tento rok! Veľmi mi vtedy padlo vhod, po ťažkej sobote skočiť do tej tyrkysovej vody a mať výhľad na celý lom, dokonca sa nám podarilo nájsť miesto kúsok od nudapálže, kde okrem nás takmer nikto nebol, jupí.

Fotky sú ešte z júla a fajnúčko zahrievajú, pri súčasnom pohľade von oknom...

paraDajka

Už ste videli niekoho seriózne sa fotiť s paradajkami? Ani ja nie, doteraz.

Pod Parou ´15

Do zbierky tohtoletných festivalov pridávam ďalší ( a stále nie posledný eheh), a to českú punkovú klasiku Pod Parou. Tento fest sa už tak trochu stáva tradíciou a uplynulý ročník bol obzvlášť fajn, atmoška parádna, organizácia a výber areálu tiež, no a ešte aj počko nám vyšlo!

Máme kopu nových kamošov zo všetkých kútov sveta, navyše ja som si zgustla aj po vizuálnej stránke, lebo v subkultúrnych radoch často vídať zaujímavé kreácie (v dobrom, aj v zlom :).

Labyrint

Keď sme boli naposledy v Anglicku, náhodou sme objavili úplne medžikl mystikl labyrint zo živého plotu. Trošku sme sa do neho vlámali a zistili, že je to evidentne obľúbenú miesto anglických detí, bažiacich po lacnom opijáši pod rúškom plotu.

Ale inak super a týmto ďakujem môjmu dvornému fotografovi za fotos, ktoré sú niekedy lepšie, ako tie moje (ja som skromnáá.. :)

I want to ride my biiike

 Mám šťastie, že síce bývam v zapadákove, no tento zapadákov je obkolesený cyklotrasami a úžasnými scenériami, wohoo!  

Vrbovské vetry ´15

Tak tieto fotky vznikli ešte na úplnom začiatku mojich oficiálnych prázdnin (ktoré sa už zase končia, muee), čiže pradávna história! Boli sme na festivale v strede vesmíru, vo Vrbovom, kde sa stretlo veľa vyšinutých ľudí, veľa dobrých kapiel, veľa teplého piva, však to poznáte...

Zhorené koláče, kúpanie na adama&evu, "požičaný" prasko-balón a čerešňa na torte - trojhodinové meškanie vo vlaku s vypnutou klímou = milujem festivaly!

ps - fotky sú fotené na analógový kompakt a aj tak vyzerajú, ale niekedy je na takéto akcie fakt škoda ťahať kilovú zrkadlovku, ktorá je náchylná na moje barbarské zaobchádzanie (:

Smer sever: Oslo

Posledná zastávka nášho výletu - Nórsko, Oslo. Na prebádanie sme mali necelé 4 dni, čo je strašne málo, no bol to neskutočný pocit, dýchať škandinávsky vzduch!

Majú tu park, plný čudných nahých ľudských sôch, hrob Edvarda Muncha, Mistr Oiza v okne a narodeninové auto, ktoré tlačí do kopca celá rodina.. Najlepšia vec, ktorá nás mohla napadnúť, bolo požičať si bajsikle a prejsť celé pobrežie až na polostrov Bygdøy, cestou sme kŕmili miestne ovcokozy a nakoniec si močili labky v príjemne vychladenom Severnom mori.

Posledný deň sa rozhodlo pršať, a tak sme si našli nejaké free expozície, ktoré boli vlastne dosť fajn, samozrejme akonáhle sme nasadli do busu na letisko, začalo piecť slnko...

This is rock´n´roll!

Tejto spolupráci som sa veľmi potešila, na svoju starú kraksničku som fotila pár promo fotiek pre kapelu Vaudeville. Chalani naleštili inštrumenty, oprášili kriváky a vybehli sme do martinských ulíc!

Týchto pár fotiek je, snáď, aspoň trochu reprezentatívnych (:

RFP ´15

Festivalovú sezónu sme započali už začiatkom júna na Rock for People.Skočili sme aj na návštevu do Hradca a Pardubíc, ale väčšinu času sme nasávali p̶r̶e̶d̶r̶a̶ž̶e̶n̶é̶h̶o̶ ̶J̶a̶c̶k̶a̶ ̶D̶a̶n̶i̶e̶l̶s̶a̶ atmošku priamo v areáli letiska, kde bolo cécéá milión ľudí a dva milióny stupňov celzia .. ale splnili sme si ďalší koncertný sen, takže všistko v požondku ;)

Div(n)ožienka

Slnko, Hornád, vínko a konečne fotenie s mojou ryšavou múzou :)  

Smer sever: Wrocław

Z Gdaňska sme plachty obrátili na juh. Wroclav má v sebe akéhosi hipsterského ducha, aspoň my sme mesto vychytali cez víkend, a všade boli nejaké trhy, pódiá s dídžejmi, strítártový umeľci atď.
Ja som si Wroclav až tak neužila, lebo som ochorela, ale hlavne už som bola príliš nedočkavá na nasledujúcu zastávku, ktorá mala zavŕšiť náš severotrip!

Džahody

Je to super, vstať s pocitom, že celý deň nič nemusím! Maximálne ísť do záhrady, naškrečkovať všetky jahody a potom z nich vypekať koláč a robiť limonády juchu!

Smer sever: Gdańsk II.

V Gdaňsku nás Patrícijus opustil, a tak sme po zvyšok výletu ostali na lacné poľské pivo, ľudoprázdne plážové zákutia a hobitie nory nad mestom len dvaja.

Smer sever: Gdańsk I.

Z Varšavy sme sa polhodinovým letom za päť eur presunuli na takmer úplný sever Poľska, do Gdaňsku, ktorý odvtedy milujem. Gdaňsk spolu s mestami Gdyňa a Sopot tvoria trojmestie, ktoré sa tiahne popri mori a prejsť všetky tri mestá pozdĺž pobrežia stojí za to - stretli sme napríklad reštauráciu Koliba a traktor priamo na pláži (nemám zdokumentované, fňuk), ultra fotogenický starý schátraný hotel s perfektným výhľadom na more a aj ceduľku, ktorá citlivo informuje o následkoch skoku do plytkého mora.

ps- nasledujúce fotky sú naozaj z Poľska!

Smer sever: Warszawa

Dvojtýždňový wyjazd sme odštartovali v Poľsku a rovno v hlavnom meste.

Varšava je schizofrenická, historické centrum je iný svet oproti zvyšku mesta, ale má fakt čaro a dokonca majú uprostred križovatky palmu! 

Prvú noc sa nám nepodarilo zadarmo prepašovať na intrák, pretože vrátnička nechcela uveriť, že sa podľa kartičky volám Gomez Dies Alberto a druhú noc sme zakotvili priamo na Wisle v boteli, kde sme za posteľou našli spadnuté peniaze (v prepočte asi 50 centov, wohoo). 

Všetko sa nieslo v zvierkovskom duchu, od animal friendy záchodov, cez prerasteného škrečka (ktorý bol zneužitý na žobranie) veveričky, lietajúce kone, no a zaklincovaľi to pán farár, ktorí zastaviľi premávku v centre mesta kvôli malým kačičkám, ňuňu! 

Join the dark side..

..we have muffins!

Tak sme sa jeden pondelok stretli a celé poobedie pozerali Stár Wórs. Viac takých akcií prosím!

PS: za aufity aj občerstveníčko dávam desať bodov

UK (časť tretia)

Z veľkomesta sme ušli na sever, do Warringtonu, plniť si rodinné povinnosti. Najprv nás vykŕmili a potom nechali napospas všadeprítomným mačkám, autám s mihalnicami a pivu bez bubliniek.

Myslela som si, že Warrington dôverne poznám a prd - našli sme neskutočné bludisko zo živého plotu a aj starý cintorín.. ach, this is England :)

UK (časť druhá)

Po ruchu veľkomesta nás Bea vytiahla do Londýnskych lesov, lúk a hájov, kde sme stretli priateľské srnky a jelene. Okrem toho sme stretli pouličnú chladničku, sprejerské umenie a nablýskaný folksvágenovský bus .. koho sme nestretli, bol napríklad stratený Rascal :(

ps - nožku zo silonkového obchodu ako nástennú lampu fakt uznávam!

UK (časť prvá)

Anglické výletovanie dopadlo nadmieru spočko, rovnako aj 4 filmy, ktoré som tam vyfotila.

V Londoňi som tentokrát mala viac priestoru sa zamerať na ľudí (holubie dietko, spiaci elegán v parku, punkový dzedo so vzorkou moču v krígli... ja) a myslím, že to vykresľuje atmošku mesta viac, ako fotky Tavrbridžov a Bakinghemov.

Z hľadiska budovania napätia som preto fotky rozdelila do troch častí, inak by mal tento príspevok triceládva kilometra. Takto má len dvacelátri.

Vychodňarske potulky

Fotky ešte niekedy so začiatku marca, keď konečne vyšlo slnko, my sme sadli do kraksne a vyvážali sa po   ̶d̶i̶e̶r̶a̶c̶h̶  dedinkách a dedinôčkach v okolí Svidníka a hľadali drevené kostolíky. Okrem toho, že sme videli malé kozky a prechádzali dzedzinou, ktorá má údajne len štyroch obyvateľov, tak sme našli aj Krajné čierno - no môže existovať poetickejší názov pre obec??

Povala

Neskutočne mám rada staré povaly! Väčšinou ukrývajú prastaré poklady, milión gýčov, beznohé bábiky ... a mňa baví sa v tom hrabať, prípadne si aj niečo uchmatnúť...

Londýn bejbe!

Nostalgické fotky spred dvoch rokov, z jedného sjupr leta, so sjupr Divokým Dajangom! 

V Londoňi bolo preparádne, aj keď krátko a hlavne bolestivo (lebo aicuľ musí ísť do sveta v nových botičkách, ktoré tlačia :). 

A bude zas, neviem sa dočkaaať! 

Multiexpozícia

Tento článok som chystala už dlho, no nikdy som nemala dosť matrošu na zverejnenie.

A stále nemám, pretože mi fotky nevychádzajú, ako by som chcela, musím sa naučiť moju ľubiteľovskú mašinu lepšie ovládať! Tak zatiaľ aspoň taktok.

Nightlife

Ťažké noci v Prešove :) a po sto rokoch aj čiernobiely film.

Aiculland

Príbeh tohto poníka je rozkošný, lebo ho na blšáku predávali dve malé dievčatká so slovami "my už ho nepotrebujeme". A to je fajn, pretože ja áno!

Bardejov!

V rámci hesla "cestuj zadara, kým sa dá" sme sa vybrali na východoslovenské potulky, ale v týchto pidi mestečkách sa toho v nedeľu veľa nedeje. Maximálne tak v baroch, preto aj ten názov podľa mňa - Bar dej ov ...

Posteľové blues

Doma je fajn. Najmä v sobotu ráno, pod teplou perinkou, vedľa chlpatého kocúra :)

the King and Queen

V rámci potuliek po Prešovíčku sme voľáko zablúdili na staré amfiko, ktoré ponúkalo opäť množstvo super rekvizít, ako napríklad ešpézetku :) Asi je to vidieť, ale mám rada takéto socíkovské a škaredé miesta.

Русские девушки

Mám rada štylizované a tematické fotky, takže nasledujúcim vrkočovo-vodkovo-kožuchovým sa niet čo diviť. Divili sa možno trochu kovboji na koňoch, čo šli okolo, ale zapózovali tiež :D

A pri pohľade na tieto decembrové fotky som opäť chytila nutkanie mať ružové vlasy, takže kým píšem tento príspevok, už mi pôsobí farba na gebuľke, ehehe!

Catlady

Mačkofilka strikes again! 

Opäť čiernobielofilmové, zrnité a opäť s kocúrom, ktorý je taký čierny, že mu nikdy nevidno ksicht.

No nevyzerám aj s tým jurajjakubisko klobúkom ako dokonalá striga?

Stafford

Máločo je tak hnusné, ako anglické pivo, ale inak je tam krásne :)

Helen in Wonderland

Po dllhom čase opäť jeden vyfotený čiernobiely film. Fotky sú poväčšine príšerne zrnité, no konkrétne pri wonderlandovskej Helenke je to dosť medžikl podľa mňa.

Plus ako bonus kocúr, ktorý tam vôbec nemal byť, no stále skákal do každého záberu! (hlavne, že keď ho človek fotí cielene, tak je z neho len šmuha)