Z Bosny sme v neskutočnej horúčave vyrazili smer
Čierna hora, kde nás pôvodne mala čakať len jedna zastávka, no vďaka našim
novým spolucestujúcim, ktoré mali namierené do Kotora, sme si spravili zastávku
aj tu. Dominantou tohto mesta je centrum, ktoré je ukryté v starobylých
hradbách a keď tu vojdete, cítite sa ako v inom svete.
Je tu veľmi pekne a po počiatočnom sklamaní, že veľké
pivo tu znamená trojdecové a stojí dve eurá, zisťujem, že všade tu behajú
mačky (som v raji?). Nachvíľu som si myslela, že aj názov mesta nejako vzdialene súvisí s ich výskytom (lebo veď kot je po poľsky kocúr) a že
ide o tajné mačacie mesto, no ako som sa neskôr dozvedela, bolo to len
moje zbožné prianie a názov mesta nijako s mačkami nesúvisí. Proste
sa tu premnožili kvôli turistom a ich odpadkom.
Kamky nechávame v Kotore a odchádzame viac na
východ, cestou nám asi 3 metre nad hlavou preletelo lietadlo, z čoho mám
najviac zážitok :D a podvečer kotvíme v našom, pôvodne jedinom stanovišti
v Čiernej hore, v Budve. Je to asi najviac turistický pľac, ktorý sme
si mohli vybrať a nevieme, či sa tešiť alebo plakať.
Samotná Budva je fakt komerčné miesto, veľa turistov a milión atrakcií (priznávam, na 8D kino nalákali aj nás :),
plaža prepchatá a to sme tam boli na konci letnej sezóny!
Jeden deň sme sa vybrali do hôr, kde na vysokom kopci stojí
mauzóleum Petra Njegoša. Bol to zážitok, dostať sa autom po
všetkých úzkych a prašných cestách v kopcoch, kde sa zrazu oproti vám
v zákrute vynorí autobus, ale výhľad na okolité hôrky stál za to!
„Hajlajt“ celej Budvy je plavba výletnou loďkou na okolité ostrovčeky.
Jedným z nich je Sveti Stefan, kde sa nedá dostať, lebo na ňom žijú len
čiernohorské keľebrity a plebs sa na nich môže prizerať len z tej loďky.
Pôvodne sme si mysleli, že sadnúť si úplne dopredu lode bude skvelý nápad, zrazu
sa ale naše plavidlo ocitlo na rozbúrenom mori ďaleko od brehu a my sme sa
cítili, akoby nám každých 5 sekúnd niekto chrstol do ksichtu kýbeľ vody. Slanej.
Au...
Celí mokrí sme sa vylodili na ostrovčeku Sveti Nikola, pre miestnych známy tiež
ako Hawaii, kde majú ceduľku, že tam nemôžete
chodiť s vlastným jedlom a alkoholom (hups, neskoro), a tiež tam
majú super šialené vlny v mori, kde sme sa totálne otrieskali o skaly
a skoro stratili topánku.
Stretli sme sa tu aj s prešovskými kamoškovcami, ktorí
nám dali tip na južnejšie miesta v Čiernej hore, no my už sme mali pred
sebou ďalšiu krajinu, ktorej sme sa nevedeli dočkať a tak sme po troch
čiernohorských rezňoch...teda dňoch vyrazili do Albánska. Ale o tom inokedy...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára